DARČEKOVÉ POUKÁŽKY
Kaštieľ Pálffy
Kaštieľ Pálffy vo Svätom Jure
Kaštieľ Pálffy
ViaJur vinohradníctvo a vinárstvo
Kaštieľ Pálffy
Internetový obchod a distribúcia vín

História kaštiela

Takto si HISTÓRIA PAMÄTÁ Kaštieľ Pálffy

Ruina i kráľovský klenot

Kaštieľ Pálffy patrí nielen k najstarším pamiatkam starobylého mestečka Svätý Jur, ale zároveň je aj významnou súčasťou jeho viac ako 700-ročnej vinohradníckej tradície. Nie vždy však mal podobu kaštieľa. Historické pramene si ho pamätajú skôr ako „zemepanskú“ alebo „kráľovskú“ kúriu, ku ktorej priliehala záhrada s vinicami.

Za jeho súčasnú podobu môžu početné stavebné úpravy. Rekonštrukciu a modernizáciu kaštieľa si stáročiami vyžiadali aj ničivé udalosti, ako napríklad Rákociho povstanie či požiar,
po ktorom sa ocitol v dezolátnom stave a vyzeral ako ruina.

1543
1566 - 1582
16. stor.
1602
1608
1609
18. stor.
1907
1963
Súčasnosť
1543
Prvý písomne doložený majiteľ
Za jeho najstaršieho písomne doloženého majiteľa sa považuje šľachtic a vzdelanec ŠIMON CAYRO. Jeho osobu sa podarilo stotožniť s literátom Šimonom Cayrom de Saluzis, šľachticom zrejme savojského pôvodu, ktorý v polovici 16. storočia pôsobil v službách bratislavského župana Jána Szalaya. Kedy a akým spôsobom získal kúriu tvoriacu jadro súčasného kaštieľa do svojho vlastníctva, sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Neexistujú o tom žiadne písomné zmienky. Keďže bol pôvodom cudzinec, s najväčšou pravdepodobnosťou ju kúpil od miestneho šľachtica alebo mešťana niekedy pred rokom 1543.
1566 - 1582
Záložní majitelia
V Pálffyho kaštieli sa intenzívne vyrábalo, skladovalo a čapovalo svätojurské víno, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celej Bratislavskej župy. Obchodovanie s vychýreným vínom predstavovalo významný zdroj financií pre cisársku pokladnicu, preto boli vtedajšia svätojurská kúria i mestečko majetkom cisára Ferdinanda I. Habsburského. Drancovanie cisárskej pokladnice spôsobené vojnami s Osmanmi prinútilo Ferdinanda I. udeliť Svätý Jur do zálohy niektorému šľachticovi výmenou za finančnú pôžičku. Prvým záložným majiteľom mestečka a teda aj kráľovskej kúrie sa v roku 1566 stal bratislavský župan Eck zo Salmu a Neuburgu. Po jeho smrti sa v roku 1575 stal novým záložným majiteľom mestečka aj kúrie chorvátsky šľachtic Ján Krušič z Lepohlavy. Krušič pred koncom svojho života prestavoval nielen kúriu vo Svätom Jure, ale aj zámok v Pezinku. Finálnej rekonštrukcie sa, žiaľ, už nedožil. Po smrti Krušiča prešli zálohované kráľovské majetky do rúk jeho vdovy Kataríny Pálffyovej a prostredníctvom nej v roku 1582 aj do rúk jej nového manžela Štefana Illésházyho.

Čítať viac
16. stor.
Víno preslávilo Svätý Jur v celej monarchii
V rušnom 16. a 17. storočí zažíval Svätý Jur „zlatý vek“. Jeho povýšením na slobodné kráľovské mesto boli mešťanom potvrdené staré práva a udelené aj nové výsady, ktoré mali zabezpečiť rozvoj a prosperitu. Prinieslo mešťanom prostriedky na financovanie správy mestečka a aj na vybudovanie mestských hradieb a brán.

Svätý Jur je od nepamäti spojený s produkciou vína, ktoré malo cveng po celom Uhorsku. Svätojurský samotok spolu s tokajským a šopronským vínom boli vyhlásenou trojicou vín v celej monarchii. Uhorský kráľ si dokonca uplatňoval právo vyčapovať v kúrii 5 500 litrov tohto ušľachtilého moku. Víno sa v historickom objekte kaštieľa vyrábalo, skladovalo a čapovalo celé STOROČIA.
Dôkazom sú aj zachované drevené sudy z 19. storočia, na ktorých sa vyníma meno jedného z posledných majiteľov kaštieľa grófa Jána Pálffyho. Na hlboko zakorenenú vinársku tradíciu nadväzuje vinárstvo VIAJUR, ktoré sídli v historických pivniciach kaštieľa.

VZÁCNE NÁLEZY V HISTORICKOM OBJEKTE KAŠTIEĽA
Archeologickým prieskumom sa v Pálffyho kaštieli nedávno podarilo odkryť miesta s významnou historickou hodnotou. V objekte bola nájdená zachovaná STUDŇA, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v nej dodnes drží voda, ktorá zabezpečuje ideálne klimatické podmienky pre dozrievanie vína VIAJUR v drevených sudoch. Archeológovia odhalili aj miesto, na ktorom sa v dávnej minulosti nachádzal LIS NA HROZNO a miesto ĽADOVNE, ktorá slúžila na uchovávanie potravín. Ide o hmatateľné dôkazy vinárskej tradície, ktorá sa tu dedila z pokolenia na pokolenie, môžete ju obdivovať i v súčasnosti.
Čítať viac
1602
Osudové roky
Kaštieľ vo Svätom Jure s priľahlou záhradou a vinicami prirástol Kataríne Pálffyovej a Štefanovi Illésházymu k srdcu. Avšak ambiciózny Illésházy sa stal tŕňom v oku svätojurských a pezinských zemanov. Aj svätojurskí mešťania otvorene prejavovali svoje nesympatie voči Štefanovi. Svojpomocne vyzbierali potrebnú sumu, aby sa vykúpili z dlhov a vymanili spod právomocí Illésházyho. Zlé reči sa doniesli až na kráľovský dvor. Kráľ Rudolf II. sťažnosti mešťanov vypočul a v roku 1602 po vypršaní „zmluvy“ s Illésházym zbavil manželov kaštieľa.

Katarína sa však nemienila tak ľahko vzdať zálohovaných majetkov. Situácia sa vyhrotila až natoľko, že Štefana v roku 1603 obvinili z urážky kráľa a odsúdili k strate majetku i života.
Illésházy sa zachránil útekom do Poľska, po ktorom vypuklo protihabsburské povstanie uhorskej šľachty. Z obdobia ťažkých politických bojov pochádzajú listy, ktoré dokumentujú, ako Katarína urputne bojovala za svätojurský kaštieľ.
Čítať viac
1608
Ctihodná pani Jura – Katarína Pálffyová
Katarína Pálffyová bola veľmi osvietená a odhodlaná žena, ktorá patrila medzi výrazné ženské postavy histórie Svätého Jura. Vďaka jej silnej odhodlanosti ostal kaštieľ vo vlastníctve jej rodu aj napriek mocenským bojom a intrigám. Spolu s manželom, neskôr uhorským palatínom Štefanom Illésházym sa pustila do rekonštrukcie kúrie, v ktorej vytrvalo pokračovala i po jeho smrti.
V rukách Kataríny Pálffyovej a Štefana Illésházyho dosiahol kaštieľ nebývalý ROZKVET. Manželom sa v rokoch 1608 až 1609 podarilo obnoviť začatú prestavbu objektu a premeniť ho na renesančné sídlo.
Vynovené priestory si však už manželia nestihli spolu užiť. Dokončenie svätojurskej kúrie totiž sprevádzala smutná udalosť, a to úmrtie Štefana Illésházyho. Katarínu hlboko zasiahla strata milovaného manžela: „Majetky pominú, víno sa vypije. Ale láska nezahynie.“
Čítať viac
1609
Minulosť ostala navždy vrytá do múrov Kaštieľa Pálffy
Kráľ Karol VI. zobral do úvahy vernosť a služby Pálffyovcov a v roku 1734 udelil panstvá Svätý Jur a Pezinok do trvalého vlastníctva grófom Jánovi, Františkovi, Mikulášovi, Leopoldovi a Rudolfovi ako aj ich potomkom. Rod Pálffyovcov kaštieľ naďalej zveľaďoval a staral sa o odkaz Štefana Illésházyho a Kataríny Pálffyovej, ktorí v ňom zanechali hlboké stopy. Jeden z hmatateľných odtlačkov môžete obdivovať nad portálom na pravej strane nádvoria kaštieľa, ktorú zdobí reliéfny kameň s erbmi Illésházyho a jeho manželky z roku 1609, keď bola dokončená prestavba kaštieľa na renesančné sídlo. Rozlúštiť na nej môžete nasledujúci text: Comes Stephanus Ilieshazi palatinus regni Hungariae etc. et Catharina Palfy consors fecerunt 1609.
Čítať viac
18. stor.
Ako to vyzeralo v Pálffyho kaštieli koncom 18. storočia?
V rukách rodu Pálffyovcov vládol v kaštieli rušný život. Bujaré oslavy šľachty či okázalé spoločenské udalosti by ste tu však nezažili. Pálffyovci veľkú časť obytných priestorov trvale prenajímali. Kaštieľ v roku 1798 obývali spolu s rodinami panský lesník, vinohradník, hostinský, dvaja mäsiari, penzionovaný dôstojník a aj panský hospodár. Vo veľkej pivnici odpočívalo víno v drevených sudoch a v susediacich miestnostiach si majitelia kaštieľa Rudolf a Ján Pálffy skladovali svoje víno. Obom patrili aj lisovne, v ktorých sa lisovalo hrozno. V druhej časti kaštieľa sa nachádzal výčap piva, ktorý bol tŕňom v očiach mešťanov, ktorým jeho konkurencia prekážala. Právo výčapu piva a vína však ostalo i po meštianskych protestoch naďalej v rukách Pálffyovcov. Súčasťou areálu bola veľká stajňa s dvojitou bránkou, ktorá v čase vinobrania slúžila na ustajnenie panských volov. Na dvore kúrie stála pálenica s potrebným zariadením.

Čítať viac
1907
Rok 1907 - zlomový moment pre kaštieľ
Posledný majiteľ kúrie zo šľachtického rodu Pálffyovcov vykonal veľkodušný skutok, keď vo svojej poslednej vôli odkázal kaštieľ detskej nemocnici. Aby sa mohla na tento účel prestavať a náležite zariadiť, priložil k nej Ján Pálffy aj 60 000 zlatých. Stalo sa tak v roku 1907. Ozdravujúce slnečné lúče opierajúce sa do okolitých svahov s viničom pôsobili blahodarne na zdravie maličkých pacientov, ktorí sa do kúrie chodili zotavovať. Škoda, že tomuto ušľachtilému účelu slúžila iba pár rokov. Prišla vojna, ktorá zmenila nielen ráz mestečka, ale aj kúrie.
1963
Kaštieľ sa pýši statusom národnej kultúrnej pamiatky
Klenot Svätého Jura získal celoštátny význam, keď sa 17. júla 1963 zapísal na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Stalo sa tak v čase, keď jeho priestory upravené na nájomné byty využívala Domová správa MNV. Fasáda a strecha kaštieľa boli ešte poznačené vojnovými škodami, ktoré si nevyhnutne pýtali opravu.

AKO SOCIALIZMUS ZMENIL TVÁR KAŠTIEĽA
Historická hodnota Kaštieľa Pálffy bola počas 20. storočia degradovaná. Objekt prešiel do správy MNV, ktorý dal interiér prestavať na nájomné byty. Nový náter dostal kaštieľ v roku 1967. Obnovené boli fasáda, vonkajšie omietky, nátery okien a dverí, drážková strešná krytina, všetky komíny boli zbúrané a nanovo postavené.
V stavebných úpravách sa pokračovalo v 80. rokoch. Do kaštieľa boli zavedené rozvody plynu a vody a nájomníci sa dočkali vybudovania kanalizácie. Časť objektu využívalo Jednotné roľnícke družstvo, čo viedlo k viacerým konfliktom s nájomníkmi, ktoré boli vyvolávané najmä pohybom ťažkých mechanizmov poškodzujúcich nádvorie.
V deväťdesiatych rokoch prevzalo kaštieľ JRD a následne realizovalo rekonštrukciu, ktorá bola však vykonaná veľmi necitlivo a zanechala na Kaštieli Pálffy devastačné stopy. Jeho priestory sa prebudovali na kancelárie a časť objektu patrila penziónu. Historický príbeh kaštieľa poznačený najmä osudmi mocného šľachtického rodu Pálffyovcov sa ako keby rozplynul v čase. Nie však naveky.
Čítať viac
Súčasnosť
2017 - súčasnosť
Takmer zabudnutá krása, ktorú kaštieľu vštepili vznešené šľachtické rody, opäť ožíva a vy môžete byť medzi prvými, ktorí nazrú za múry kaštieľa! Renesančný kaštieľ je opäť pýchou mestečka Svätý Jur a okrem svojej krásnej siluety, ktorá dáva Svätému Juru jedinečný ráz, prináša do súčasnosti i časom zahalený kus vinárskej histórie a tradície pálffyovských vínnych pivníc. Tieto pivnice skrývajú stáročia poctivej vinárskej práce a umenia, ktoré dnes zúročuje vinárstvo VIAJUR. Vinohradníctvo a vinárstvo VIAJUR pokračuje v tradíciách, ktoré sú po generácie ukryté v príbehu pálffyovských pivníc. Vinárstvo VIAJUR obhospodaruje vinohrady a pestuje vinič v dvoch usadlostiach – Svätý Jur a Farná. Samotná výroba vína sa vrátila do historických pálffyovských pivníc. Naďalej ostávame verní tradičnej, vekmi osvedčenej výrobe vína, ktorú zdokonaľujeme modernými technológiami. Pýchou nášho vinárstva je Rizling jurský (rýnsky), ktorý v sebe ukrýva terroir preslávenej vinohradníckej oblasti Svätého Jura.
Čítať viac
Kaštieľ Pálffy logo
palk icon
Je nám ľúto, web Kaštieľa Pálffy nie je možné pozrieť cez váš internetový prehliadač.
Pravdepodobne používate už nepodporovanú verziu a preto odporúčame nainštalovať najnovšiu verziu Microsoft Edge, Google Chrome alebo Firefox. Cez nich si užijete náš web v celej kráse.